Dnes je to veľmi jednoduché, stačí o niečo online prejaviť záujem a hneď Vás Vaše vyhľadávače a reklamy na sociálnych sieťach smerujú ponukami či tipmi Vami možno aj náhodne zvoleným smerom až do úplných extrémov. Mnoho krát sa narazíme na inšpiráciu, či tipy, ktoré nám uľahčia alebo zlepšia život, niekedy je však posun desivý.
Patrím medzi matky, ktoré sú dnes s opovrhnutím nazývané BIO často bez toho, aby tento pojem dotyčný poznal. Odmietam štandardné zdravotnícke postupy pokiaľ mi nejde o život a nedostanem vysvetlenie prečo odborníci robia niečo tak ako to robia a veľa sa pýtam, odmietam ležať v nemocnici, aby mal niekto istotu v niečom čo mi nevysvetlil, dojčím svoje deti dlhšie než predpisuje WHO, nosím ich na rukách, v šatkách a ergonomických nosičoch, preferujem barefoot, zdravú stravu bez zbytočného solenia a cukrov, zaujímam sa o bezmliečne či bezlepkové alternatívy, skúšam bezplienkové metódy, nadchlo ma Montessori, nepoužívam kozmetiku... je toho ešte ďaleko viac, každopádne, snažím sa vo všetkom fungovať s mierou a prehľadom. Som si vedomá, že témy som neobsiahla ako certifikovaný profík s dlhoročnými skúsenosťami, no zaujímajú ma. Toľko ku mne, aby sme hneď vedeli v čom všetko môžem byť raz separatistka a extrémistka. Nič z toho sa však u nás doma nedeje ako módna vlna a potreba niekam patriť, ale ako niečo, čo ma po viacerých pokusoch a často i omyloch priviedlo k presvedčeniu, že je to najlepší spôsob, ako niečo robiť. Plus pridať k tomu tonu lásky a trpezlivosti (to sa ešte učím). Aj keď ma to ako módna vlna mohlo osloviť...
Chcela by som pridať príspevok z druhého brehu, pretože v mnohých jednostranne orientovaných skupinách a diskusiách pozorujem silnú polarizáciu a stratu zdravého rozumu. Nie vždy je to čo vidíme tá jediná a skutočná pravda.
Vbehla som dnes s trojmesačnou dcérkou do domu s nábytkom, kým chlapi vybavovali materiál v stavebninách. Šatka ostala v aute, pretoze bolo vonku stoštyridsať stupňov a v obchode 18 a ja som vedela, že chcem dve veci, kde sú a že to rýchlo vybavím. Najjednoduchší "úväz" je vziať dieťa na ruky a upaľovať a tak sme vyrazili. Fujazdila som svojim obvyklým závodným tempom bez záujmu o nakupujúcich a výhodne ponuky (pre mňa momentálne) nepotrebných vecí, keď som za sebou začula: "Hen jak sa s tým chúďatkom malinkým vláči, mačká ho v rukách a pritom by mohlo byť spokojne zabalené v šatke, takto ma chrbátik vykrivený a natriasa sa ako besné". Neotáčala som sa, nediskutovala, bolo mi to jedno, čo si niekto myslí, nepríjemné to však bolo každopádne, nielen pre samotné vyhlásenie, ale i pre hlasitosť, ktorou mamička dávala na javo, že je veci znalá a všetci ostatní sú plebs. Pohľady ľudí, čo mi šli naproti boli voči spomínanej veľavravné.
Týmto spôsobom len odradzujeme ľudí od záujmu o pre nich neznámu záležitosť (v tomto prípade ergonomického nosenia). A hlavne, ako som už spominala, nikdy nevieme čo je za tým, som presvedčená, že každá matka robí pre svoje dieťa to najlepšie čo vie spôsobom najlepším, aký v tom momente našla. Nepíšem to sem, aby som si vypočula, že viazať sa dá aj rýchlo a dieťa sa dá aj zabaliť a vybaliť, že kočík je zdravší, lebo si v ňom dieťa oddýchne, že dieťa treba nosiť vo vajíčku, lebo je to najbezpečenejsie a čo-ja-viem-čo-ešte. Cieľom tohto príspevku je pripomenúť, že šírenie osvety pôjde jednoduchšie tichým príkladom, bez ohľadu na to, či ide o spomínané nosenie, vedľajšie kojenie, barefoot, bio, eko, raw, behanie, permakultúru, triedenie odpadov, Montessori, Waldorf, bezplienkovú metódu, TČM, aromaterapiu, homeopatiu, (ne)očkovanie, paleo, vegan, frutarianizmus, Mačingovú, katolíkov, ... alebo čomu ste ešte prepadli ;)
Rovnako ako keď zbadáme niečo, čo nie je úplne v súlade s naším presvedčením či životným štýlom je skôr na mieste prejaviť záujem a rozšíriť si vlastné povedomie, prípadne si uvedomiť, že pokiaľ nejde o život, je starostlivosť o dieťa v prvom rade zodpovednosť rodičov alebo opatrovateľov a nie pre dieťa cudzej okoloidúcej osoby... a áno, je to niekedy veľmi ťažké, keď vidíme ako ročné dieťa líže zmrzlinu a sme proti cukru v strave detí, či dieťa v klokanke ako ergonomická matka, kojacu matku na námestí alebo v obchode, keď je to pre nás vec patriaca do úplného súkromia, či vieme, že suseda neočkuje, keď je to životu absolutne nutná vec (nepoviem, kde sú moje preferencie, podstatné je, že sa nimi riadim, že?). A áno, je to niekedy veľmi, preveľmi ťažké zdržať sa hlúpeho či odsudzujúceho komentára.
Ten však v oboch prípadoch, bez ohľadu na to, na ktorej strane pomyselnej barikády stojíme vedie iba k jednému, odmietaniu počúvať a prijať iný názor. Nepoznám človeka, ktorá by sa rád nechal urážať a ponižovať a potom s nadšením prejavil záujem si druhú stranu vypočuť a dokonca názor prijal za svoj. Majme v úcte cudziu sebaúctu a keď už máme neodolateľnú potrebu sa k niečomu vyjadriť, zvážme ako na to. Často je však mlčať naozaj ten najlepší spôsob. Je v ľudskej prirodzenosti potreba vyhrať aj mať pravdu. A meniť názor je často vec dlhšieho časového obdobia a samoštúdia dotyčnej tématiky.
Aj tu dokážeme viac príkladom a pokojom. Len je to asi najťažší spôsob ako meniť svet.
Za všetkých laikov a neznalých Vášho extrémizmu Vám veľmi pekne ďakujem a želám krásny život plný plnohodnotných rozhodnutí.
